टिटीकाका ताल

मैथिली विकिपिडियासँ, एक मुक्त विश्वकोश
टिटीकाका ताल
View of the Lake from the Bolivian shore.
निर्देशाङ्क१५°४५′द॰ ६९°२५′प॰ / १५.७५०°S ६९.४१७°W / -15.750; -69.417निर्देशाङ्क: १५°४५′द॰ ६९°२५′प॰ / १५.७५०°S ६९.४१७°W / -15.750; -69.417
प्रकारहिमाली ताल
अन्तर्वाह२७ नदीसभ
प्राथमिक वहिर्गमनDesaguadero River
Evaporation
सिंचित क्षेत्रफल५८,००० किमी (२२,४०० वर्ग माइल)[१]
सिंचित राष्ट्रसभबोलिभिया
पेरु
अधिकतम लम्बाई१९० किमी (११८ माइल)
अधिकतम चौडाई८० किमी (५० माइल)
सतह क्षेत्रफल८,३७२ किमी (३,२३२ वर्ग माइल)[१]
औषत गहिराई१०७ मी (३५१ फिट)[१]
अधिकतम गहिराई२८१ मी (९२२ फिट)[१]
पानिक आयतन८९३ किमी3 (२१४ घन माइल)[१]
Residence time1343 years[१]
किनार लम्बाई१,१२५ किमी (६९९ माइल)[१]
सतह उचाई३,८१२ मी (१२,५०७ फिट)[१]
स्थिरnever[१]
टापु४२+ (see article)
Sections/sub-basinsWiñaymarka
उपनिवेशकोपाकाबाना, बोलिभिया
पुनो, पेरु
सन्दर्भसभ[१]
1 किनारके लम्बाई ठिकसँ परिभाषित नै अछि ।

टिटीकाका ताल बोलोभियापेरुक सिमानामे अवस्थित ताल छी । ई ताल समुन्द्री सतहसँ ३८१२ मीटर (१२,५०० फिट) उचाईमे अवस्थित अछि ।[२] जलघनत्वक आधारमे ई ताल दक्षिण अमेरिकाक सबसँ पैग ताल छी ।[३][४]

सन्दर्भ सामग्रीसभ[सम्पादन करी]

  1. १.०० १.०१ १.०२ १.०३ १.०४ १.०५ १.०६ १.०७ १.०८ १.०९ "Data Summary: Lago Titicaca (Lake Titicaca)"। International Lake Environment Committee Foundation - ILEC। मूलसँ 2011-10-16 कऽ सङ्ग्रहित। अन्तिम पहुँच 2009-01-03 {{cite web}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (|url-status= suggested) (help)
  2. Drews, Carl (13 September 2005)। "The Highest Lake in the World"मूलसँ 2012-08-18 कऽ सङ्ग्रहित। अन्तिम पहुँच 2006-12-02 {{cite web}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (|url-status= suggested) (help)
  3. Grove, M. J., P. A. Baker, S. L. Cross, C. A. Rigsby and G. O. Seltzer 2003 Application of Strontium Isotopes to Understanding the Hydrology and Paleohydrology of the Altiplano, Bolivia-Peru. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology 194:281-297.
  4. Rigsby, C., P. A. Baker and M. S. Aldenderfer 2003 Fluvial History of the Rio Ilave Valley, Peru, and Its Relationship to Climate and Human History. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology 194:165-185.

बाह्य जडीसभ[सम्पादन करी]

एहो सभ देखी[सम्पादन करी]