मौर्य साम्राज्य

मैथिली विकिपिडियासँ, एक मुक्त विश्वकोश
मौर्य साम्राज्य
Maurya Empire
𑀫𑀸𑀕𑀥𑁂
Māgadhe
सन् ३२२ इ.पू.–सन् १८४ इ.पू.
अशोकक शिलालेखसभक स्थान, प्राचीन शिलालेख, प्राचीन युनानी, प्राचीन भारतीय ग्रन्थसभक आधार पर भारतीय पुरातत्व सर्वेक्षणद्वारा कल्पना कएल गेल मौर्य साम्राज्यक अधिकतम सीमा[१][२][३][४][५][६][७][८][९][१०][११][१२][१३][१४][१५][१६][१७][१८]
अशोकक शिलालेखसभक स्थान, प्राचीन शिलालेख, प्राचीन युनानी, प्राचीन भारतीय ग्रन्थसभक आधार पर भारतीय पुरातत्व सर्वेक्षणद्वारा कल्पना कएल गेल मौर्य साम्राज्यक अधिकतम सीमा[१][२][३][४][५][६][७][८][९][१०][११][१२][१३][१४][१५][१६][१७][१८]
राजधानीपाटलीपुत्र
(एखन पटना)
आम भाषासभसंस्कृत (साहित्यिक आ शैक्षणिक), मगधि प्राकृत (मातृभाषा)
धर्म
सरकारपूर्ण राजतन्त्र, जेना कि कौटिल्यकेँ अर्थशास्त्रराजमण्डलमे वर्णित अछि
[२७]
चक्रवर्ती सम्राट 
• सन् ३२२–२९८ इ.पू.
चन्द्रगुप्त
• सन् २९८–२७२ इ.पू.
बिन्दुसार
• सन् २६८–२३२ इ.पू.
अशोक
• सन् २३२–२२४ इ.पू.
दशरथ
• सन् २२४–२१५ इ.पू.
सम्प्रति
• सन् २१५–२०२ इ.पू.
शालिसुका
• सन् २०२-१९५ इ.पू.
देववर्मन
• सन् १९५–१८७ इ.पू.
शतधनवान
• सन् १८७–१८४ इ.पू.
बृहद्रथ
ऐतिहासिक काललौह कालखण्ड
सन् ३२२ इ.पू.
• पुष्यमित्र शुङद्वारा बृहद्रथक हत्या
सन् १८४ इ.पू.
क्षेत्रफल
सन् २६१ इ.पू.[२८]
(शिखर क्षेत्रक निम्न-अन्त अनुमान)
३४,००,००० किमी (१३,००,००० वर्ग माइल)
सन् २५० इ.पू.[२९]
(शिखर क्षेत्रक उच्च-अन्त अनुमान)
५०,००,००० किमी (१९,००,००० वर्ग माइल)
मुद्रापानस
Preceded by
Succeeded by
महाजनपद
नन्द साम्राज्य
शुङ साम्राज्य
सतवाहन वंश
महामेघवाहन वंश
आर्य-सिथियन्स
आर्य-ग्रीक साम्राज्य
विदर्भ साम्राज्य (मौर्य कालखण्ड)

मौर्य साम्राज्य मगधमे स्थित दक्षिण एसियामे भौगोलिक रूपसँ व्यापक लौह युगक ऐतिहासिक शक्ति छल। सन् ३२२ इसा पूर्वमे चन्द्रगुप्त मौर्यद्वारा स्थापित, सन् १८५ इसा पूर्व धरि ई साम्राज्य बढिया जका अस्तित्वमे छल। गङ्गाक मैदानक विजयसँ ई साम्राज्य केन्द्रिकृत भऽ गेलाक बाद एहि साम्राज्यक राजधानी पाटलीपुत्र (आधुनिक पटना)मे बैसाएल गेल छल। ई शाही केन्द्रक बाहर, साम्राज्यक भौगोलिक सीमा सैन्य कमान्डरसभक इमान्दारिता पर निर्भर छल जे एकर भीतर तीतर बितर भेल सशस्त्र शहरसभकेँ नियन्त्रित करैत छल। अशोकके शासनकाल (लगभग सन् २६८-२३२ इसा पूर्व) कऽ समयमे साम्राज्य सुदूर दक्षिणकेँ छोडि भारतीय उपमहाद्वीपक प्रमुख शहरी केन्द्रसभ आ शाखासभकेँ किछु समयक लेल नियन्त्रित केनए छल। अशोकक शासनक पश्चात लगभग ५० वर्ष धरि एहिमे कमी आएल आ सन् १८५ इसा पूर्वमे पुष्यमित्र शुङ्गद्वारा बृहद्रथक हत्या आ मगधमे शुङ्ग राजवंशक स्थापनाक सङ्गहि ई साम्राज्य भङ्ग भऽ गेल छल।

सन् ३२२ ईसा पूर्व चन्द्रगुप्त मौर्य अर्थशास्त्रक लेखक चाणक्यक सहायतासँ एकटा सेना खडा करि नन्दा साम्राज्यक उखाडि फेक देलक। सिकन्दर महानद्वारा छोडल गेल क्षेत्रसभ पर विजय प्राप्त करि चन्द्रगुप्त तेजीसँ मध्य आ पश्चिमी भारतमे पश्चिमक दिशामे अपन शक्ति केर विस्तार केलक आ सन् ३१७ ईसा पूर्व धरि साम्राज्य उत्तर-पश्चिमी भारत पर पूर्ण रुपसँ कब्जा करि लेने छल। एकर पश्चात मौर्य साम्राज्य सेल्युसिड-मौर्य युद्धक समयमे सेल्युकस प्रथम, एक डायडोचस आ सेल्युसिड साम्राज्यक संस्थापककेँ पराजय केलक, एहि प्रकार सिन्धु नदीक पश्चिमक क्षेत्र प्राप्त करि लेलक।

सन्दर्भ सामग्रीसभ[सम्पादन करी]

  1. . https://archive.org/details/dli.calcutta.06445%7Ctitle=Indian Historical Quarterly, Vol-13, Issue no.-1-4. 
  2. https://books.google.nl/books?id=eyHTschgg50C&pg=PA178&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
  3. Shackley, Myra L. (2006). Internet Archive. Amsterdam ; Boston : Elsevier. आइएसबिएन 978-0-7506-6348-9. https://archive.org/details/atlasoftraveltou0000shac%7Ctitle=Atlas of travel and tourism development. 
  4. https://archive.org/details/history-of-ancient-and-early-medeival-india-from-the-stone-age-to-the-12th-century-pdfdrive
  5. Spielvogel, Jackson J. (2012). Internet Archive. Boston, MA : Wadsworth Cengage Learning. आइएसबिएन 978-0-495-91329-0. https://archive.org/details/westerncivilizat08edspie%7Ctitle=Western civilization. 
  6. https://books.google.nl/books?id=cCdmEAAAQBAJ&pg=PT143&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
  7. . Internet Archive. London : Times Books. 2002. आइएसबिएन 978-0-00-710859-6. https://archive.org/details/timesancientcivi0000unse%7Ctitle=The Times ancient civilizations. 
  8. Haywood, John (1997). Internet Archive. New York : Barnes & Noble Books. आइएसबिएन 978-0-7607-0687-9. https://archive.org/details/atlasofworldhist00hayw%7Ctitle=Atlas of world history. 
  9. . Internet Archive. The Softback Preview. 1999. आइएसबिएन 978-0-540-07858-5. https://archive.org/details/philipsatlasofwo0000unse_u6t7%7Ctitle=Philip's Atlas of World History: From the Origins of Humanity to the Year 2000. 
  10. https://books.google.nl/books?id=ffZy5tDjaUkC&pg=PA46&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
  11. https://www.routledge.com/India-The-Ancient-Past-A-History-of-the-Indian-Subcontinent-from-c-7000/Avari/p/book/9781138828216
  12. Cady, John F. (John Frank) (1964). Internet Archive. New York, McGraw-Hill. https://archive.org/details/southeastasiaits0000cady_v1t8%7Ctitle=Southeast Asia: its historical development. 
  13. Danzer, Gerald A. (2000). Internet Archive. Ann Arbor, MI : Borders Press. आइएसबिएन 978-0-681-46572-5. https://archive.org/details/atlasofworldhist0000danz%7Ctitle=An atlas of world history. 
  14. Smith, Vincent Arthur, Press The Oxford History of India: From the Earliest Times to the End of 1911, pp. 104–106 {{citation}}: Check |url= value (help)
  15. Rand McNally and Company; Palmer, R. R. (Robert Roswell) (1965). Internet Archive. Chicago. https://archive.org/details/randmcnallyatla00rand%7Ctitle=Rand McNally atlas of world history. 
  16. . Internet Archive. London : Times Books. 2008. आइएसबिएन 978-0-00-726731-6. https://archive.org/details/timescompacthist0000unse_g4l2%7Ctitle=The Times compact history of the world. 
  17. Majumdar, R. C.; Raychaudhuri, H. C.; Datta, Kalikinkar, & Company An Advanced History of India, p. 104 {{citation}}: Check |url= value (help)[permanent dead link]
  18. Schwartzberg, Joseph E. A Historical Atlas of South Asia , 2nd ed. (University of Minnesota, 1992), Plate III.B.4b (p.18) and Plate XIV.1a-c (p.145) |url=https://dsal.uchicago.edu/reference/schwartzberg/ |date=26 January 2021
  19. Nath sen, Sailendra (1999). Ancient Indian History and Civilization. Routledge. प॰ 164. आइएसबिएन 9788122411980. https://books.google.com/books?id=Wk4_ICH_g1EC&q=maurya+dynasty+sen. 
  20. २०.० २०.१ २०.२ Bronkhorst, Johannes; Flood, Gavin (July 2020) (enमे). The Oxford History of Hinduism: Hindu Practice. Oxford University Press. प॰ 68. आइएसबिएन 978-0-19-873350-8. https://books.google.com/books?id=fxT0DwAAQBAJ&pg=PA68. 
  21. Omvedt, Gail (18 August 2003) (enमे). Buddhism in India: Challenging Brahmanism and Caste. SAGE Publications. प॰ 119. आइएसबिएन 978-0-7619-9664-4. https://books.google.com/books?id=rSF8b5hbyP0C&pg=PT70. 
  22. Smith, vincent A. (1981). The Oxford History Of India Part. 1-3, Ed. 4th. Oxford University Press. प॰ 99. https://archive.org/details/in.ernet.dli.2015.99999/page/n121/mode/2up. ""the only direct evidence throwing light ....is that of Jain tradition. ...it may be that he embraced Jainism towards the end of his reign. ...after much consideration I am inclined to accept the main facts as affirmed by tradition .... no alternative account exists."" 
  23. Dalrymple, William (2009-10-07) (enमे). Nine Lives: In Search of the Sacred in Modern India. Bloomsbury Publishing. आइएसबिएन 978-1-4088-0341-7. https://books.google.com/books?id=Mc2IVc6obeAC&pg=PT21. ""It was here, in the third century BC, that the first Emperor of India, Chandragupta Maurya, embraced the Jain religion and died through a self-imposed fast to the death,......"" 
  24. Keay, John (1981) (enमे). India: A History. Open Road + Grove/Atlantic. pp. 85–86. आइएसबिएन 978-0-8021-9550-0. https://books.google.com/books?id=0IquM4BrJ4YC&pg=PT174. 
  25. २५.० २५.१ Long, Jeffery D. (15 April 2020) (enमे). Historical Dictionary of Hinduism. Rowman & Littlefield. प॰ 255. आइएसबिएन 978-1-5381-2294-5. https://books.google.com/books?id=IWXRDwAAQBAJ&pg=PA255. 
  26. Boyce, Mary; Grenet, F. (January 1991) (enमे). A History of Zoroastrianism, Zoroastrianism under Macedonian and Roman Rule. BRILL. प॰ 149. आइएसबिएन 978-90-04-29391-5. https://books.google.com/books?id=Euh5DwAAQBAJ&pg=PA149. 
  27. Avari, Burjor (2007). India, the Ancient Past: A History of the Indian Sub-continent from C. 7000 BC to AD 1200 सङ्ग्रहित २३ नवम्बर २०२२ वेब्याक मेसिन Taylor & Francis. आइएसबिएन ०४१५३५६१५६. pp. 188-189.
  28. Taagepera, Rein (1979)। "Size and Duration of Empires: Growth-Decline Curves, 600 B.C. to 600 A.D."। Social Science History3 (3/4): 132। doi:10.2307/1170959JSTOR 1170959
  29. Turchin, Peter; Adams, Jonathan M.; Hall, Thomas D (दिसम्बर 2006)। "East-West Orientation of Historical Empires"Journal of World-Systems Research12 (2): 223। ISSN 1076-156Xमूलसँ 20 मई 2019 कऽ सङ्ग्रहित। अन्तिम पहुँच 16 सितम्बर 2016

बाह्य जडीसभ[सम्पादन करी]

एहो सभ देखी[सम्पादन करी]